Denníček: 2.1.2007

Rubrika: Denníček, Zobrazené: 3268

Na Raču opäť dopadla morová rana.
 
Ešte ani nevybledla spomienka na povestného starostu pána Bielika (KDH), ktorý sa vyznačoval totálnou ľahostajnosťou voči balkanizácii tejto štvrte a tým, že jeho hlas záhadne zapričiňoval zlyhávanie nahrávaciej techniky (áno, nepokazil sa len počítač, kde boli uložené odposluchy jeho podivných telefonátov, ale naposledy aj nejaká nahrávacia mašina na špeciálnom súde v Pezinku).
O súčasnom pánovi starostovi Zvonárovi neviem nič, ale koaličný zlepenec, ktorého bol nominantom, takmer totožný s vládnou koaličnou gundžou, ma napĺňa neblahou predtuchou.
Čerešničkou na torte sa stalo dnes zvolenie komickej postavičky, Rafaela Rafaja (predseda klubu SNS v NRSR) za zástupcu račianskeho starostu. 
(Apropo, na stránke SNS, v sekcii  Zvolení poslanci za SNS, vo voľbách 2006 je ľubozvučnou slovenčinou napísané: Zatiaľ neboli pridaný žiadni poslanci.)
Neviem, či ten človek tuší, že v lese nad Račou každého majiteľa mobilného telefónu srdečne víta Vodafone HU v Maďarsku.
Ak to zistí, okrem žehlenia katastrof po žvástoch predsedu svojej strany bude mať náplň svojej regionálneho politického pôsobenia.
Blbosti, ako nejaké životné prostredie (a to nemám na mysli "zeleň", ktoru sú obyvkle regionálni politici fascinovaní) tu nikdy nikoho nezaujímalo.
Teda od čias, kedy z tejto malebnej nemeckej dedinky bola germánska poriadkumilovnosť slovanským obyvateľstvom nemilosrdne poslaná do minulosti.

Detičky tejto štvrte, ktorú bratislavská prosperita obchádza, budú naďalej vyrastať na smetisku.



Slóóóóóvééénskáááá róóóóóódnááá déééédináááá póóóód hóóóóóóráááámííííí.



Robert Fico si dnes omočil zobák v Janovi Langošovi:
"Navyše, nech je zem ľahká tomu pánovi, ktorý už nie je medzi nami - ja som mu neveril ani pol slova. Určite sa manipulovalo so zväzkami. Už by som nevykopával tieto veci."

Je mi úplne jasné, že súdruh ľuďom typu Langoša neveril ani slovo. Neveril, že Komunistická Strana Československa, resp. Slovenska nebude vládnuť naveky. Jeho báchorky o tom, že si nevšimol revolúciu sú smiešne. Viem si predstaviť ako sa v zime 1989 -1990 schovával v nejakej diere, s mokrými slipami a drkotal: "Mami, čo len s nami, perspektívnymi kádrami, bude?"
Neveril mu, že by sa spoločnosť mala očistiť od eštébákov.
Veď, ako vidno, dá sa tu s nimi výborne žiť. Sú to takí pričinliví a šikovní ľudia, ktorí si vedia dať so všetkým rady.
Čo by sme si bez nich počali pri budovaní sociálneho štátu.
Aspoň (národno) socialistického, keď už je ten takmer komunistický passé.