Denníček: 11.2.2013

Rubrika: Denníček, Zobrazené: 29469

Niečo o perspektíve

Niekedy, za bájnych čias, keď na mieste oplotenej bahnistej plochy stálo divadlo Stoka, bola ulica iná.
V prostriedku boli ešte zvyšky koľajníc, po obidvoch stranách Pribinovej ulice viedli na naše malomestské pomery široké chodníky. Potom sa čosi stalo, v tejto zastrčenej uličke explodovala trhová ekonomika v jej najbujarejšej podobe, pribudla cesta vymaľovaná spleťou čiar a chodníky dostali veľkosť lepiacej pásky (cit. Iľf- Petrov).

Idúcky z mesta okolo Ministerstva vnútra, občan utekajúc za pôžitkami farebného sveta nákupného paláca zaregistroval, že dochádza k akémusi čudesnému fyzikálnemu javu. Chodník sa zrazu začal strácať v perspektíve, ktorá bola v úplnom nepomere k perspektívnemu skracovaniu okolitých objektov. Dokonca aj ľudia, kdesi na konci chodníčka, už tak úzkeho, že vyzeral ako v diaľke, zdali sa normálnej veľkosti.



Keď podišiel bližšie, s úľavou zistil, že to nie je optický klam, ktorý núti ľudí vrhať sa z chodníčka - kladiny pod okoloidúce automobily. Nie, on sa naozaj zúžil. Príčinou bola, zaiste, vôľa Ministerstva vnútra pestovať na svojom pozemku záhony hustej a zdravo vyzerajúcej kosodreviny a medzi ňou a cestou pre automobily pre občana miesto nezvýšilo. Občan so záujmom observoval vášeň ministerstva pre dendrológiu, ako aj stálosť cesty, ktorá nie a nie uhnúť chodcom.

I jedného dňa si sadol a napísal ministerskému trubačovi, či skutočne by s tým teda dačo, akože čosi by sa robiť nedalo, či kosodrevina je pre chod ministerstva naprosto nevyhnutná. I odpísal mu trubač, že ministérium nemá čas zapodievať sa prkotinami, lebo popri budovaní toho Lepšieho Slovenska nám pomáha a stráži nás. A že ide mu len o veci gigantického rozsahu, nie prkotiny.
Občan sa dotázal, ako chce ministérium riešiť veci obrovské, keď riešiť veci malé, ktoré sa odohrávajú pod jej oknami vyriešiť nevie.
Nato dostalo sa mu len pohrdlivého odfrknutia zúčastneného papalášskeho lokaja.

A tak žil spravodlivý minister v symbióze s predministerským ihličnatým porastom, až kým nepomrel.
Potom prišiel iný minister a chodník sa rozprestrel do šírky. Aj keď teda nový minister je nepriateľom každého občana, ktorému ide o to lepšie Slovensko.
Len po prkotinách mu rozumy behajú.




Len toľko chcel k tomu občan povedať, viac nič.