Denníček: 28.4.2012

Rubrika: Denníček, Zobrazené: 14868

Keď som v jeden neznesiteľne dusný deň pred štyrmi rokmi písal hanopis na vtedy slúžiaceho primátora hlavného mesta našej gubernie, nemyslel som si, že tým niečo zmením.
Ešte pred úplným sociálnym zosieťovaním sa však stalo niečo nevídané, moje rozhorčené hundranie spolu s krátkym návodom, ako ventilovať svoju frustráciu zabránilo tomu, že máme namiesto Starého mosta niečo, čo projektant nazýval jánošíkovsky „Perforované rebro.“

Bolo to také našské. Papaláši nášho mesta počkali, kým sa obyvateľstvo ublanšírované a naprosto otupené letným hicom odpratalo kamsi do tieňa a vtedy to vytiahli. Sympatickú nenápadnú  anketku, v ktorej sme si mohli vybrať z pár farebných variantov dovtedy nevideného návrhu mosta, ktorý by mal nahradiť ten takzvaný Starý. Potiaž bola v tom, že nikto nechyroval o žiadnej súťaži, bratislavskej, slovenskej, nieto ešte medzinárodnej. Po tom, ako sa nám podarilo upchať magistrátne mailovody a rozdrnčať radničné telefóny, si pán primátor Ďurkovský cvrkol a celé Rebro zahral nejako do autu.

Ubehol nejaký čas.
Ryšavé fúzy vystriedali pod okuliarmi fúzy čierne, vytrvalý projektant Miroslav Maťaščík sa nevzdáva. Tentokrát nám predstavil ako hotovú vec niečo dosť podobné terajšej konštrukcii mosta, s inovatívne širšími lávkami pre chodcov a cyklistov. Priazni publika tentokrát chce vyhovieť zeleným náterom.
(Ako dobre vieme, zelená v Bratislave funguje: "Toto môže byť jeden sympatický
a provokujúci krok na to, aby sme diskutovali, ako do mesta priniesť viac zelených plôch," uľavil si primátor Čierny Fúz na slávnostnom otvorení Zelenej ulice, na ktorú dočasne položili trávnik. A náš pastiersky národ bol šťastný, lebo kdesi tam vzadu v hlave máme atavistickú slabosť na zelenú farbu pasienkov, po ktorých naši predkovia naháňali ovce, skôr ako z Prešporku vystrnadili Nemčúrov, Maďarov a čo si budeme hovoriť, najmä tých Židov.)

Takže, zatiaľ, čo sa Čierny Fúz rozplýva nad trávičkou a ohrdnutý Ryšavý Fúz kdesi v svojom veľkom byte čaká na rozsudok – ktorý, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, skončí tak ako všetky podobné rozsudky voči podobným ľuďom – máme tu takmer hotovú vec. Poslanci zahlasovali, blahosklonne dovolili architektom hovoriť niečo k mobiliáru. Môžu si na tú ženistickú konštrukciu pritrtúliť nejaké svoje dizajnérske lampičky.
Čert ich ber.
Na rozdiel od Nového mosta, ktorý sa volá zas Most SNP, meno nemenili. Však ako by to už vyzeralo, Most Františka Jozefa, určite to nebol ani Slovák. A kto to kedy videl, dávať mostom názvy podľa postáv zo Švejka.
Dizajnérske mosty, nech si stavajú niekde vo svete, my sme sa rozhodli, že budeme žiť v našej malej nenápadnej provincii, a vieme, že most v strede hlavného mesta staviame na sto – dvesto rokov pre to, lebo potrebujeme minúť rýchlo dukáty z Európskej únie, nie pre to, aby sme sa ukazovali.
My sme, prosím pekne, postavili Budapešť.

"Chceli by sme súťaž, ale nestihneme ju. Máme ale povinnosť získať finančné prostriedky. Aj ja by som chcel mať krásny most, ale on je v prvom rade dopravný," – ozvalo sa spod čiernych fúzov.
Nebude krásny, bude pekný, dopravný, pravdepodobne ukľudňujúco rurálne zelený.

Kto neskáče je Gorila hop hop hop, opakujú si v strachu pred rozzúreným davom naši mestskí konšeli a vedia, že pozývať svetových architektov aby prznili našu prsť, by nápadne pripomínalo praktiky demaskovanej Penty.

Turisti si budú fotiť Čumila, Paparazza a Andersena a nám, domorodcom to takto stačí.


Však aj tak pôjdeme na víkend z Blavy domov.

Fúzomost